Základná škola

 

Metod  sa narodil v severnom Grécku v Solúne (Tessaloniké) roku 815. Jeho  otec Lev bol vysoký vojenský dôstojník. Metod študoval právo a jazyky. Po vyštudovaní právnickej školy spravoval desať rokov byzantskú župu, v ktorej väčšinu obyvateľov tvorili Slovania.

Konštantín, narodený roku 827, bol tiež veľmi nadaný a venoval sa filozofii, literatúre a kresťanskému učeniu.  Študoval na cisárskej škole v Carihrade, kde v tom čase študoval budúci cisár Michal III.   Konštantín odmietal svetské radosti a v snahe nájsť zmysel život sa utiahol do kláštora na hore Olymp, kde sa združoval aj jeho brat Metod, ktorý  sa ako skúsený administrátor stal v kláštore predstaveným.

Už v 8. storočí sa slovanské kmene začali spájať do väčších celkov. Ich prvé historicky dosvedčené sídlo na Slovensku bola Nitra, kde vládol knieža Pribina.  Ten dal roku 828 vystavať a vysvätiť prvý kresťanský kostol na slovenskom území.  Mojmír, vyhnal Pribinu okolo roku 833 z Nitry a sám zasadol na trón. Mojmír pripojil Nitrianske kniežatstvo k moravskému a vytvoril nový štát – Veľkú Moravu. 

Solúnski bratia Konštantín a Metod  prišli na Veľkú Moravu v roku 863. Vytviórili písmo pre Slovanov, aby títo mohli lepšie spoznávať kresťanskú vieru. Konštantín zostavil z malých písmen gréckej abecedy nové písmo – hlaholiku.  a preložili do staroslovenskej reči väčšinu kníh Svätého písma. Založili slovanské učilište, cirkevnú školu. Spolu preložili všetky knihy Biblie (okrem knihy Machabejcov), breviár, liturgické predpisy, spevníky, žaltáre aj Súdny zákonník pre svetských ľudí a napísali knihy o staroslovienskej gramatike.  Konštantín napísal slávny Proglas, veršovaný predslov k Svätému písmu.   

Po štyroch rokoch v r. 867 sa Konštantín s Metodom vybrali do Ríma vysvätiť nových žiakov za kňazov, aby mohli lepšie spravovať ľud, vysluhovať sviatosti,  slúžiť omše a požiadať pápeža, aby schválil starosloviensku reč ako liturgický jazyk. Kým však prišli, Mikuláš I. umrel a na jeho miesto bol zvolený Hadrián II, ktorý schválil bohoslužobné knihy a roku 868 ustanovil slovienčinu za štvrtý oficiálny liturgický jazyk.  Pápež vysvätil Konštantína a Metoda za kňazov a ustanovil pre Veľkú Moravu arcibiskupstvo.

Vyčerpaný Konštantín ochorel, vstúpil do kláštora, prijal rehoľné meno Cyril so slovami: „Odteraz nie som ja sluhom ani cisárovi, ani nikomu inému na zemi, ale iba Bohu všemohúcemu.“ 14. februára 869 umiera a je pochovaný v Bazilike sv. Klementa.  

Metod bol vysvätený za arcibiskupa pre novozriadenú veľkomoravskú cirkevnú provinciu. Hlásal evanjelium aj v susedných krajinách (Čechom a Poliakom) a doplnil preklady cirkevných kníh. Jeho spolupráca so Svätoplukom sa však zhoršovala, bol obžalovaný z bludárstva.  Na Svätoplukovu žiadosť pápež ustanovil nové biskupstvo v Nitre a za biskupa menoval kňaza Vichinga. Keď Metod videl, že sa blíži jeho koniec, ustanovil kňaza Gorazda za svojho nástupcu. Dňa 6. apríla 885 zomiera. 

Sv. Cyril a Metod patria medzi najväčších misionárov kresťanstva. Ján Pavol II. ich 31. decembra 1980 spolu so sv. Benediktom vyhlásil za spolupatrónov Európy.